Keď sa jar opýta, čo si Gelo robil v zime, popravde musí odpovedať, že veru nič moc nenatrénoval, lebo zima je ešte stále tu. Tradičné veľkonočné lezenia sa nekonajú, keď už aj tieto jarné sviatočné dni pripomínali skôr Vianoce. A tak Gelo skialpuje, veď prečo nevyužiť parádneho prašanu. Snáď mu to aj kamaráti Gelovia odpustia, a keď slnko napokon vykukne, vezmú ho liezť aj bez prípravy.

Zelený štvrtok dolu Riesom.

Veľkonočné sviatky tak boli veru pekne-krásne na lyžiach v žľaboch blízkeho Rakúska, ktorého nám najbližšia dvojtisícovka Schneeberg ponúka možností habadej.
Na Zelený štvrtok padol výber na centrálny žľab Breite Ries. A aby bolo jasné, do čoho sa to Gelo púšťa, pekne žľabom hore až na vrchol. Horná úzka časť bola tvrdá a lyže dobre držali, samotný kotol bol potom najlepší vpravo, keď tam už nesvietilo slnko a radosť urobilo asi desať centimetrov prašanu.
Biela sobota mala jasný cieľ. Už z Breite Riesu okukával Gelo Rote Schütt Flanke, ktorý ústí práve do centrálneho kotla. Výstup hore však bol zvolený cez Rote Schütt, aby sa dobre zblízka pokukala stabilita snehu. Potom pekne strmo na lyžiach dolu do Rote Shütt Flanke, na pásoch zasa hore a nasledovala parádna lyžba do samotného Rote Shüttu.
Veľkonočný pondelok sľuboval po nedeľnom snežení slnko, ale Gelo sa napokon nedal hustou hmlou zaskočiť. Miesto Lahningu, čo by bol v tej neviditeľnosti hazard, sa pustil Gelo dolu Hoyosgrabenom. Spolu s rakúskymi skialpinistami si v prašane zavýskal do sýtosti. Bolo mu však grabenu málo a tak lyžoval v prašane nekonečnými lesmi masívu Schneebergu. Návrat na pásoch trval takmer dve hodiny, ale za tú lyžovačku to naozaj stálo, aj tých 1600 metrov výškových.

Juraj

  
Biela sobota už skoro na vrchole Rote Shüttu. / Biela sobota dolu do Rote Shütt Flanke. / Veľkonočný pondelok v hmle na Fischerhütte. Kadiaľ dolu? Vyhral prašan v Hoyosgrabene.