GLK    NOVINKY    AKCIE    ČLENOVIA    DISKUSIA    GALÉRIA    TAKÍ SME BOLI    GELO  
  index » galéria   Vlado Linek © 2021 glk@glk.sk 02.12.2021  
GALÉRIA
KALAMÁRKAP 2019
23.12.2019 21:00 | 3382x | komentár: 1x
Veni, Vidi, non Vicere...

Motto: "Uznanie v lezeckej komunite nezávisí od výkonov lezca ale od kvality jeho výhovoriek."

Stenly práve doliezal Forever, keď začali padať prvé kvapky. Už od obeda to vyzeralo, že to budú viac preteky v plávaní, ale po behu sme stihli vyliezť zopár cestičiek. Keď som vedľa naliezal do Peknej hrany, bola už mokrá, lialo a mal som čo robiť v tej päťke. Zamádžované chyty boli mazľavé a v nohách som na mokrom nemal vôbec dobrý pocit. Po dolezení som mal chuť sa na celé preteky vykašlať, lebo už dosť pršalo, skaly boli mokré, lano bolo mokré, veci sme mali mokré, my sme boli mokrí, čaj aj káva boli síce ešte teplé ale mokré, podľa mňa bolo najbližšie suché miesto niekde v oblasti Alfa Centauri. Ale videl som zvyšky odhodlania v Stenlyho očiach, tak som zaváhal.
Z hľadiska pretekárskej taktiky sme však potrebovali zistiť ako sa v takejto situácii zachová konkurencia. Vedeli sme, že ďalšie družstvá Vlkov lezú na Spodných skalách a nechcelo sa mi veriť, že keď prší v najbližšom vesmíre, že by práve tam bolo sucho. Naše prieskumné špionážne jednotky (Katka) za chvíľu zistili, že vraj tam sú tiež všetci mokrí, ale že konkurencia nespí a že dokonca lezie!!! Nedalo sa nič robiť, zmieril som sa s pomalou smrťou rozmočením, pobalil som si veci a vydali sme sa hľadať zvyšky suchých, t.j. čo najmenej mokrých, fľakov. Niečo sme našli v sektore Liepakov, kde bola stienka previsnutá na prvom metri, tak sme aspoň nástup mali suchý a ističovi nemokli špičky tenisiek. Potom sme našli ešte niečo polovlhké ďalej za Indiánom, ale celkovo sme v tom daždi pobehovaním, hľadaním, rozhodovaním sa a skúšaním vyliezli za posledné dve hodiny možno tri-štyri cesty. Samozrejme, že pršať prestalo, ale až keď sa preteky skončili a odovzdali sme lístok s poznačenými cestami.

Tentokrát (ako vždy) som sa na preteky nechystal. Nie som príliš pretekársky typ, čo ocenil v mladosti aj môj tréner výrokom: „Súdruh študent, tenis sa nehrá na krásu, ale na výsledok“. Lezeckých pretekov sa zúčastňujem náhodne, pokiaľ ma niektorý z mojich ambicióznejších spolulezcov osloví. Z kalamárskeho portfólia to býva Alan a Náčelník. Alan už bol v Kanade a Náčelník sa práve nachádzal v štandardnom dlhoročnom móde (mal viac ako tri zranenia). Dva víkendy pred pretekmi som si bol na Kalamárke zaliezť a víkend po pretekoch sme mali mať na Kalamárke Kongres GLK, takže kalamársky absťák nehrozil.
Preteky na Kalamárke majú však svoje čaro aj atmosféru a tak, keď mi zavolal Stenly a ponúkol mi miesto ističa Veľkej Kalamárskej Legendy nemohol som toľkým lákadlám povedať nie. Stenly ma tým trochu aj prekvapil, lebo keď som sa ho týždeň pred tým, pri fotení jeho prelezu Indiána do Kazovho sprievodcu pýtal, či ide pretekať, tak neprejavil veľa nadšenia. Hlavne mu vadili tie smiešne pohyby, ktoré by musel vykonať pred tým, ako by bol pripustený liezť. Teda vybehnúť v úväze so štyrmi expresmi 2 kilometre a 200 výškových metrov po rozbitej betónke bez podpory kyslíkových prístrojov.
S tým som mal problém aj ja. V rámci tréningu som od posledného KalamárKAPu v roku 2017 zabehol rovnaký počet kilometrov, koľko táto vláda odovzdala z diaľnice D1 za posledné 4 roky. 0 (slovom nula). Aby sme zvládli tento pre nás ultramaratón a dostali sa živí do cieľa, bolo potrebné niečo vymyslieť. Chemický doping sme mali zvládnutý. Stenly navaril kávu, do pohotovostnej polohy si pripravil cigaretky a ja som mal žuvačky. Na tom by sme mohli fičať tak 100 – 200 metrov. Na ten zvyšok sme vymysleli fintu, ktorú by nám závidel aj Kilian Jornet. Keď nevládzu dve nohy, treba použiť štyri. A zobral som naše ultraľahké skladacie turistické paličky. Nordik walking to asi nebude, ale ako opora na pretackanie sa trištvrtiny trasy by to malo stačiť. Mal som v zálohe aj barle, ktoré by v prípade námietok antidopingovej komisie iste zabrali, ak zahráme vetchých starčekov. Nebolo treba nič hrať, asi sme tak reálne pôsobili, paličky prešli. 
Štart sme zvládli na jedničku. Prvé metre (asi päť) som dokonca figuroval na popredných miestach. Zrejme preto, že som stál pri štarte úplne vpredu. Ďalší priebeh vyzeral tak, že sa pretekárske pole rozdelilo na rôzne skupinky. Jedni bežali, iní to vzali prechádzkovým tempom, ale väčšina skupiniek chvíľu bežala, chvíľu pri kráčaní lapala dych. Nechceli sme vyčnievať z davu, chceli sme vyhrať nenápadne, tak sme sa prisôsobili väčšine. Zaujímavé, že keď sa bežalo, všetci ma predbiehali. Keď sa kráčalo, tak som všetkých predbiehal ja. Asi predpokladáte, že to bolo tými paličkami. Mýlite sa. Samozrejme, že pri chôdzi som ich používal, ale podstané boli: morálno-vôľové vlastnosti, zúročenie náročného tréningu, nezlomná túžba po víťazstve a strach, že nedobehnem v limite a už sa mi neujde čaj v cieli.
Čaj sa mi nakoniec ušiel, dokonca aj Stenlymu, ktorý dobehol spokojný, že rodinku, ktorá bežala s kočíkom a dvomi deťmi nechal za sebou o niekoľko konských dĺžok.
Kyslíkový dlh sme si kompenzovali rôzne. Stenly si zapálil, ja som si dal čerstvú orbitku. Keď sa nám prestalo hmliť pred očami, odvliekli sme sa na Horné skaly. Až neskôr sme si uvedomili, že sme spravili osudnú chybu: a) vybrali sme si Horné skaly, kam išla väčšina, b) začali sme od Májovej doľava, kde začala väčšina, c) chceli sme liezť rovnaké cesty ako chcela väčšina a d) väčšina boli naši známi a tak sa prílišnej socializáci, ktorá nás spomaľovala nedalo vyhnúť. Výhoda zas bola, že to boli príjemné partičky a tak sme si viac užívali ako súťažili. Cesty sme si vyberali po vzájomnej dohode, ja som väčšinou rešpektoval návrhy Veľkej Kalamárskej Legendy a dúfal som, že nenavrhne nič ťažšie ako 9a. Nenavrhol, tak sme si celkom dobre zaliezli až do príchodu monzúnu. V daždi to bola už iba taká imitácia lezenia, snažili sme sa len zachovať si povesť tvrdých chlapíkov, ktorých nejakých pár kvapiek nemôže rozhádzať.
Trochu s napätím sme očakávali vyhlásenie výsledkov. Keďže sme liezli na iných skalách ako konkurencia nemali sme ani šajnu ako sa im darilo. Nieže by sme pochybovali o svojom víťazstve, len  nás zaujímalo o aký priepastný rozdiel sme vyhrali. 
O to väčšie prekvapenie sme zažili, keď sme sa o chvíľu tiesnili na druhom mieste a gratulovali sme víťazným Poliakom. V prvej chvíli sme si to nevedeli vysvetliť a neuspokojilo nás ani to, že sme získali hrdý titul alfa samcov svorky Horských Vlkov, ale iba pre Slovensko. Hlavne Stenlyho škrelo, že nie je naväčší alfa samec vo Vesmíre, resp. na Zemi, v OECD, aspoň v EÚ alebo  eurozóne, dokonca ani vo V4. Hneď po vyhlásení výsledkov sa zastrájal, že to takto nenechá a že na budúci rok si už zaslúžené víťazstvo nenecháme vziať.
Prečo zaslúžené? Pretože organizátori pripravili súťaž, ktorá nemala s fair-play v našej kategórii nič spoločné. Tých zopár pravidiel o spôsobe prelezenia cesty, prípadne bodového zvýhodnenia bezmádžového lezenia je úplne nedostatočné.
Naše návrhy na to, ako by sa mal zmeniť bodovací systém (aspoň v kategórii Horskí Vlci) vychádza najmä z týchto námietok a pripomienok:
1. Boli sme najstarším družstvom v súťaži. Prečo za to nie je nejaké bodové zvýhodnenie?
2. Víťazi mali dohromady limitných 101 rokov, my sme mali 126. Nemohol by byť za každý rok navyše od limitu nejaký bodík-dva naviac?
3. JA som bol najstarším účastníkom súťaže. Čo tak nejakými bodíkmi vzdať úctu šedinám dôchodcu?
4. Stenly liezol bez mádža za čo sme dostali zopár bodov navyše. Ale Stenly lezie na Kalamárke celý život bez mádža!!! Kde je pár bodíkov za celoživotnú bezmádžovanosť?
5. Stenly je na Kalamárke Veľká Legenda, priam Celebrita. Všetci ho poznajú, každý sa s ním chce pozdraviť, porozprávať, odfotiť, vypýtať si autogram. A to už ani nehovorím o Stenlyho fajčiarskych prestávkach. Nemali by sme mať nejaký čas navyše, ktorý musíme obetovať Stenlyho popularite a jeho závislosti? Jasné, že víťazní Poliaci mohli liezť bez prestávky, keď nikoho nepoznali a nikomu nerozumeli.
6. Bežali sme s paličkami. Ale to sme mali záťaž navyše (prakticky heavy-hands), nemal by byť tento štýl nejako zvýhodnený?
7. Stenly je tuhý fajčiar, ja zas nebehávam. Toto keby organizátori zohľadnili, buď by nám rovno pridelili body víťazov bežeckej časti, alebo by pre nás urobili štart 200 m od cieľa. Skúsil už niekto z vás vyfajčiť škatulku cigariet počas behu dvoch kilákov do kopca? Viete ako sa takáto trať beží len s tromi molekulami kyslíka? Prd viete...
8. Niekto by mohol namietnuť, že môžeme byť šťastní, že nám nejaké body práveže neboli odobraté, lebo Stenly musí tie cesty poznať naspamäť, keďže väčšinu z nich spravil on a každý týždeň ich lezie. A že to je výhoda oproti nejakým inostrancom, ktorí prídu na Kalamárku dvakrát do roka. Lenže Stenly je hrdým členom GLK a ja som videl že onsajtuje aj vlastné cesty, ktoré ixtý raz liezol len pár dní pred pretekmi. Za náznaky Alzheimera bodíky nič?
9. Ďalší by mohli namietnuť, že by nám mali dať pokutu, lebo sme  nejakú cestu liezli bez prilby, ktorá bola povinná. Áno, priznávame. Ale: a) od malička nám tvrdili, že sme tvrdohlaví, tak nie sme zvyknutí na prilby na skalkách, používame ich len v horách, b) bolo to len na začiatku lezenia, lebo sme boli ešte zblbnutí z behu a pamäťové centrum trpelo silnou hypoxiou c) mysleli sme si, že prilby sú povinné iba v prípade ďažďa, lebo s dáždnikom sa blbo lezie. Takže budeme spravodliví, za našu neuveriteľnú odvahu liezť bez prilby sa v tomto prípade vzdávame bodov navyše v prospech napríklad rozvoja mládežníckeho lezenia. Ale len v prípade, že mládež bude používať prilbu.
10. V prípade nepriaznivých podmienok treba citlivo rozlišovať aké sú meteorologické podmienky v jednotlivých sektoroch. V našom prípade určite na Horných skalách pršalo viac, lebo monzún išiel zo severu a Horné skaly sú  oveľa severnejšie od Dolných skál (skoro kilometer) a tak sa na nich väčšina mrakov vypršala. Tých pár kvapiek, ktoré padali na Dolné skaly sa možno vyparili skôr, ako padli na zem. Lezci z Dolných skál, ktorí chodili mokrí boli len spotení od námahy a nedostatočnej kondičky. Kde sú nejaké body, há?
11. A ešte zopár drobností:
- Stenly má nové zuby, ale ešte mu dobre nesedia. Nemôže si nimi pomáhať pri naberaní lana na cvakanie, lebo mu môžu zostať zahryznuté na lane. Je to pakáreň, keď nemáte tretiu ruku aby ste si mohli nabrať lano.
- Ja som si tentokrát nič nezabudol, čo sa mi prakticky nestáva. Čo ma tak rozhodilo, že celý čas som liezol v neistote, aký prúser ma ešte čaká.
- Stenly nemohol v daždi fajčiť, čo malo nezanedbateľný negatívny vplyv na jeho psychosomatické vlastnosti.
- Ja som v jednej ceste nechal nacvakané naše presky, aby ju mohla liezť dalšia dvojica. Charita sa neodmeňuje?
- Stenly lezie v okuliaroch na ktorých tentoraz nemal stierače. Viete ako blbo sa lezie keď prší a nevidíte nielenže na chyty,  ale ani netušíte v ktorej oblasti ste? Pr..., však vy viete, čo viete...
- nechcem sem vnášať nejaký nacionalizmus alebo korupciu, ale nemali by byť na rodnej hrude zvýhodnení príslušníci takého hrdého tisícročného národa, potomkovia Svätopluka, ako sme my Sloväni? Zvlášť keď patríme k takému významnému, už celosvetovému krúžku ako je GLK? Tu si už naozaj nikto neváži „našich ľudí“?
12. A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Určite by nám tieto drobné, ale spravodlivé zvýhodnenia mohli priniesť toľko bodov, že by sme s veľkým náskokom vyhrali a nemuseli by sme sa pretekov ani zúčastniť.
Takže, keď si uvedomíme, že sme prehrali o smiešnych 50 bodov (teda o necelých 2,5 percenta), môžeme pokojne spávať. Sme morálni a pri zohľadnení horeuvedeného aj faktickí  víťazi. Už aj preto, že naše výhovorky sú vysoko sofistikované, uveriteľné a prakticky nepriestrelné.
Taký Náčelník to urobil najlepšie. S heslom: „Nie je podstatné preteky vyhrať, ale prežiť tú hanbu!“ sa radšej pretekov nezúčastnil. Kúpil si tombolu a vyhral prvú cenu. Organizátori mu vzhľadom na vek pohotovo venovali 60 metrové lano. Majú šťastie, že som nevyhral ja. Som zvedavý, či by sa hecli a vytiahli 64,5 metrové lano.
Stenly sa už zastrája, že budúci rok to všetkým ukážeme a iste myslí na to, ako poctivo bude trénovať. Ja som ale presvedčený, že stačí dať organizátorom pár skvelých nápadov na úpravu pravidiel a radšej   počas celého roka energiu venovať vymýšlaniu kvalitných výhovoriek. V tom raz budeme určite majstri sveta. A keď túto disciplínu zaradia na olympiádu, tak aj A.O. má pochlebe.

Výsledky KalamárKAP 2019 v kategórii Horskí Vlci

1. miesto (ale len akože)
Krzystof Pieniazek, Boguslaw Fic (Korona Krakow) 805 + 1250 = 2055 bodov (beh + lezenie)
2. miesto (prakticky prvé)
Stanislav „Stenly“ Glejdura, Peter Greksák (GLK) 495 + 1510 = 2005 bodov
3. miesto
Michael Greštiak, Viktor Karabínoš (Horoklub BB) 580 + 972 = 1552 bodov

Peter




KOMENTÁR K ČLÁNKU

KALAMÁRKAP 2019 [23. 12. 2019 21:17:46] - reagovať

NAJNOVŠIA

  • KALAMÁRKAP 2019 [duco - 24. 12. 2019 9:09:22] - reagovať
    ten beh si opisal dost dramaticky naozaj to bolo take zlé
VŠETKY

  • KALAMÁRKAP 2019 [duco - 24. 12. 2019 9:09:22] - reagovať
    ten beh si opisal dost dramaticky naozaj to bolo take zlé



178682