V nedeľu ráno sa o siedmej stretám v španielskom El Chorro s Peťom, ktorého mám vystriedať v štvorčlennej partii mladých lezcov. Má prísť aj Tomáš, aby ma zaviedol do jaskyne vysoko v skalách, kde slovenská lezecká omladina rozložila tábor. Mešká, napočudovanie, len päť minút. Mrkne na môj obrovský batoh a nedá mi na výber.

Osadenstvo jaskyne, zľava: Marek, Pelle, Oľga, Tomáš, Miro, v popredí Gelo.

"Gela si musíme šetriť", usmeje sa a bez mihnutia oka si prehodí dvadsať kíl na plecia. Z dedinky stúpame na parkovisko pri železničnej trati, preliezame trojmetrový plot do tunela a po chvíli už stúpame strmo do kopca. Po ôsmych dňoch budem nebadaný chodníček poznať naspamäť, čo sa mi dobre zíde, lebo prvý a posledný raz ho absolvujem cez deň. Asi v polovici výstupu sa zo skál nad nami začne ozývať streľba. ,,Neľakaj sa,“ smeje sa Tomáš, ,,to ťa víta Miro.“ Stál rozkročený na skalnej terase pred jaskyňou a plieskal tri a pol metrovým pastierskym bičom.

Zostava

Marek (Doľany), Tomáš (Lozorno), Mirko (Poprad), Peťo (Kežmarok) a ja, Gelo Juraj (Bratislava). Takto mala podľa plánu vyzerať naša slovenská komunita v El Chorre, lenže pohodoví chlapci priťahovali lezcov z rôznych sveta strán. Na druhý deň už s nami spal v jaskyni Dán Pelle z Kodane, v utorok dokvitla z Edinburgu Poľka Oľga, vzápätí sa k nám pridal Pawelito, barman z krčmy u Juana, nato docestovali z Varšavy Witek, Mihal, Norbert a s nimi ďalšia poľská kráska Milena. Striedavo sa k nám pridávala Kanaďanka Holly s Josephom, aj s jej neodmysliteľným ukulele.

Ako to vzniklo

Osemnásteho októbra minulého roka sa ma na Kršlenici Marek len tak opýtal: ,,Nejdeš s nami liezť do El Chorra?“ Iba kratučko som sa zamyslel. ,,Idem,“ čo v Španielsku v medzinárodnom kolektíve uvádzal Marek ako najrýchlejšie rozhodnutie aké zažil. Do týždňa boli letenky z Viedne do Malagy, poslal som mu na účet 172 € a viac neriešil. Teda až keď som okolo Vianoc zistil, že letenka je na osemnásť dní pobytu. Pochopil som, že to je na mňa príliš veľa lezeckých dní, aj keby som mal mať každý tretí deň restday. A tak som sa prvý týždeň vybral na potulky po pamiatkach Andalúzie. Picasova galéria v jeho rodnej Málage, maurská Alhambra v Granade, arabská pevnosť v magickom mestečku Antequera, renesančné domy a katedrály v Úbede, až som napokon v El Chorre dal auto z požičovne Peťovi, ktorý odfrčal do Málagy na let domov. ,,Som zvedavý ako to s nimi v tej diere prežiješ,“ zamumlal si viac pre seba a už ho nebolo.

Život v jaskyni

Motto: Pánboh pristihol Ježiša v nebi fajčiť joint a za trest ho vyhnal znova na zem. Syn boží sa zatúlal do jaskyne medzi hippisákov a po chvíli sa túžobne zadíva na strop, kde visia usušené kytičky trávy. ,,Ubalím ti?“ pýta sa ho jeden hipík. Keď už hodnú chvíľu hulia, Ježiš sa neho obráti: ,,Prezradím ti, ja som Ježiš.“ Ten mu zakontruje: ,,Dobrý matroš, čo?“

Jaskyňa má vlastne dve časti. Ľavú si zamuroval s dverami a malým okienkom a zvonka aj zvnútra vybielil Španiel z Malagy. Využíva ju ako víkendový domček. Celkom rád si s nami posedel. Otvorená (naša) časť má kút na spanie s hrubým matracom, v stene sú poličky, v kúte oproti vchodu obmurované ohnisko, vedľa kuchynská doska, v strede stolček a zo tri kreslá. Luxus na pohľadanie. A výhľad z terasy? Vľavo skalný masív so sektorom Los Bercones, dolu železnica s tunelmi vľavo aj vpravo, kde sa nám strácali prechádzajúce vlaky, v diaľke dedinka El Chorro s priehradou a vpravo začiatok masívu so známym El Camino del Rey, za ktorým je populárny lezecký sektor Makino.
,,Prišiel som naraňajkovaný, môžeme ísť liezť,“ vyhŕkol som, keď som sa zorientoval v novom bydlisku. Ticho. Aj oheň nehlučne dymil, spoza Los Bercones práve zasvietilo do jaskyne slnko, ktosi sa natiahol na terase, niekto, asi Mirko ušúľal k rannej káve a čaju, Marek sa znova zvalil na matrac. ,,Pokoj Ďuri, my sa nikam neponáhľame, pohoda,“ otočil sa na mňa Tomáš s nevinným úsmevom. Zavrtel sa v prútenom kresle a bafol si z putovnej cigarety. A tak som začal s nimi snívať a prežívať dni plné nirvány a k tomu ako bonus, ozvláštnené krásnym lezením.
Prvá cesta po každodenných pokojných raňajkách viedla dolu na parkovisko pri jednom z tunelov. Popod železnicu tu vedie zo skaly teplý prameň. Na jednej strane kohútik, za ním pod nádherne kvitnúcou káliou sprcha. Najčastejšie sa sprchoval Mirko a Oľga.

U Juana

Vždy podvečer sme sa po lezení zastavovali v hostinci U Juana. Ponúkal litrové pivo, k tomu voľnosť, neviazanosť, nekonformnosť, vôňu blaženého dymu, pár postelí aj lavíc, ak sa tam niekto ,,zabudol“ do ďalšieho dňa. Atmosféru dotváral na ukulele za barom, akoby neprítomný, majiteľ Juan. Obsluhoval Poliak Pawelito ako bárter za ubytovanie. Pri mojom zoznámení s týmto zariadením odchádzala skupina horolezcov a všetky dojmy sa ešte znásobili, aj množstvo dymu, v ktorom sa strácali tancujúce postavy pri Juanovej hudbe. V duchu som to premenoval na brloh, ale to som si ešte nevedel predstaviť ako to bude vyzerať pri odchode všeobecne populárnej slovenskej lezeckej, teda našej, skupiny.

Nočný život

Keď sa už zotmelo, vybrali sme sa od Juana do jaskyne. Variť, oddychovať... Pravidelný rituál, cestou nabrať tri päťlitrové fľaše vody, preliezť na železničnú trať, rýchlo kúsok cez tunel a potom strmo do kopca. Jaskyňu v tme nám prezrádzali dve solárne svetlá, ktoré osadil domáci Španiel. Varili sme ryžu alebo cestoviny, najčastejšie s kilovou konzervou tuniaka s rôznymi pochutinami. Cibuľa, zelenina, olivy, nastrúhaný syr – jednoducho čo dom, vlastne jaskyňa dala. A vždy veľa, nikdy nás nebolo aj s hosťami menej ako šesť. K tomu víno a potom už len snívanie pri ubalených brčkách. Pelle z Copenhagenu šúľal extraligu, tabak najprv opekal a zbavoval nikotínu a s príslušnými zložkami zakaždým vytvoril krásne kužeľové putovné brčko. To sa potom sladko zaspávalo pri žiarivej pahrebe v teplých spacákoch.
Po jednej takejto nočnej seanse nás pri driemaní prepadli Holly s ukulele a Joseph. Prišli zdola z kempu s dvoma fľašami vína. Z osadenstva v nirváne dokázal vstať len Gelo, privítať ich, upratať stôl, umyť hrnčeky na víno a pomaly zaspával s ostatnými. Už len v diaľke som počul ako Holly vraví, budem vám hrať a spievať uspávanky. Neskôr sme sa dozvedeli, že v magickej spiacej jaskyni strávili pri nás dve hodiny. Nečudo, že keď sme odcestovali na Slovensko, sa do nej nasťahovali.

Osem dní lezenia

Lezenie s chlapcami bolo pohodové, tak ako všetko okolo neho. ,,Pripravili sme ti na každý deň iný sektor, užiješ si to najkrajšie čo El Chorro ponúka,“ zvestoval hneď na začiatku Tomáš. A tak som sa po nedávno vyliečenom operovanom ramene rozliezal v šesť áčkach alebo béčkach, občas dal aj nejaké to céčko plus, ale aj posedel v šesťkovom béčku. Všetko však krásne dlhé cesty.

Nedeľa – sektor Suizo
Que Leche Que Tengo 6b, 24 m, Irmchen 6b, 30 m, Coño Paco 7a, 28 m (expedične, teda som si posedel), Mas Potencia 6a+ 20 m, Prepotencia 6b, 20 m.

Pondelok – sektor Momia
Seco y Pedro 6b, 30 m, nová nenazvaná 6b+, 40 m, Insomnio 6c+ 30 m (expedične) a niekoľko ďalších šestiek a päť plusiek.

Utorok – restday, pršalo

Streda – Momia
Makita Power 6c, 30 m, Welcome to El Chorro 5+ 28 m, Las Crruchas del Anakrin 5+, 28 m, Gaia 6c, 30 m.

Štvrtok – Arabské schody
El Canalillo de la Mari 6b+, 33 m, Escalopendra 6c, 35 m, El Beso de la Flaca 5+, 17 m, Sopocon Ondas 6 b, 20 m a znova krásnu Escalopendra Guajani 6c, 35 m.

Piatok – Los Albercones
Putifero 5+, 30 m, Gabi 6a, 30 m, El Vuelo de Los Peluos 6a+, 16 m, El Virgo de Vicentela 6b+, 30 m.

Sobota – sektor Poema de Roca
Poema de Roca 7a, 23 m (expedične prvú časť), Newie 6b, 22 m, Escorpion 5+, 23 m.

Nedeľa – Makinodromo
Mystic Rhytem 6b+, 26 m (s jedným pádom), Salida de Emergencia 6c, 17 m

Samozrejme do GLK sa rátajú aj výkony mojich spolulezcov, takže aspoň niektoré: Marek – Little Brown Baby 7a+, 28 m, Tomáš – Anack Sunamun 7b, 32 m, Sesso Drogas y flamenco 7a+, 27 m, všetko expedične.

Záver 1

Pondelok ráno ušúľal Tomáš jednu rozlúčkovú a nechal ju na stanicu. Dobre urobil. Postupne sa na peróne poschádzali všetci, ktorí si obľúbili slovenskú lezeckú družinu. Gibon ako vravia Poliaci, alebo po našom brčko kolovalo od jedných úst k druhým a Holly k tomu hrala a spievala svoju kanadsko-indiánsku rozlúčku. Dovidenia!

Záver 2

Nemenovaný člen GLK z Betliara sa ma naliehavo a opakovane po návrate dozvedal: ,,Čo ti to dalo, čo ti to dalo?“ Odpoveď sa mu totiž asi zdala málo lezecká, snáď ako čierne na bielom bude presvedčivejšia: ,,Vrátil som sa s pokojom v duši.“

Juraj