(reportáž zo skialpinistických pretekov na Kamzíku)

Ešte o jedenástej doobeda ma ani len nenapadlo, že niekedy v živote budem pretekať na skialpinistických pretekoch... Vtedy ale spustila Iveta cez Skype poplašné tam-tamy. Preteky sú už dnes, a zatiaľ je z GLK prihlásený len Duco a Ďuro. Náš hlavný tromf Peter sa povaľuje doma na antibiotikách, a bolo by fajn, keby za neho niekto zaskočil.

Pozrel som si propozície, a začal kalkulovať:
- Už som bol tento rok 2x na lyžiach, a to je ešte iba začiatok februára. Vlani sa mi to isté podarilo za celú zimu.
- Každý prihlásený pretekár dostane darček a po pretekoch bude tombola.
- Možno sa mi zase prihodí niečo nepredvídané a budem mať materiál na pekný článok.

Zatiaľ to vypadá dobre, na tom nemôžem stratiť. Ešte si pre istotu vopred stanovím minimalistický cieľ - dosiahnuť lepší čas, než posledný pretekár na minulom ročníku. Pozriem do výsledkov, posledný nedokončil. Super, cieľ je reálny, posielam prihlášku Borisovi. Chvíľu sa ešte pohrávam s myšlienkou, zaujať odvážnejší postoj a dať si za cieľ dobehnúť rýchlejšie, než predvlani Repťa, ale potom to pre istotu zavrhnem. Trochu som s ňou liezol, a keď ide do tuhého, dokáže veci, ktoré by od nej nikto nečakal...

Prichádzam na prezentáciu, a moje pretekárske odhodlanie dostáva trhlinu. Je tu už Ďuro Koščej Nesmrteľný Pucher. Keď mi to dá o kolo, tak ma hanba bude týždeň fackovať. Nakoniec sa hecnem, a zaregistrujem sa. Je tu totiž aj Šaňo, výstroj mu požičali z Yaku a techové viazanie má v rukách prvýkrát v živote. Vôbec ho nevie zapnúť, vypnúť, o prepnutí na šlapanie ani nehovorím. Keď budem mať šťastie, tak sa mu to za tých 10 minút čo ostáva do štartu nepodarí zvládnuť, a dokonca nebudem ani posledný z GLK...

Všímam si, že pretekári sú rozdelení podľa oblečenia. Prvá časť sú elasťáci, obtiahnutí len v tenučkých kombinézach, potom normálni, oblečení trochu viac. Poslednú kategóriu tvorím ja. O mojich ambíciách najlepšie hovorí to, že do prvého kola vyrážam v primaloftke...

ŠTART
Elasťáci vyšprintovali, ostatní vybehli. Teda ostatní okrem mňa, mne vybehol iba pot na čelo. Padla mi totiž čelovka (zabudol som napísať, že sú to nočné preteky), vytiahla sa mi gumenná páska zo spony. Nevadí, beriem čelovku do ruky a vyrážam na trať. Tá začína zjazdom po ceste. Ostatní to zabalili do vajíčka, ja pluhujem. Aj tak som sa zo dvakrát takmer vykotil. Baterky v čelovke dostali zabrať na takmerbivakovacej túre na Tupú a teraz už moc nestíhajú.

Prvé nazúvanie, opravím čelovku, nahodím pásy a ide sa do kopca. Dokonca nie som posledný, predbieham tých, čo majú technické problémy. Šaňo medzi nimi nie je, viazanie už evidentne zvládol. Makám, aby som si udržal neposlednú pozíciu. Vybehnem (toto slovo nie je najvýstižnejšie, ale dovolil som  si ho použiť) kopec, za  ním nasleduje krátky zjazd. Pätky nezapínam, strata času. Na pásoch mi to nejde úplne najistejšie, chvíľa nepozornosti, lyže sa mi prekrížia a už hlavou meriam hĺbku snehu v záveji. Trepem sa ako chrobák na chrbte, kým sa pozbieram, som zase posledný. Šľak aby to trafil...

Trochu nádeje mi vlialo do žíl svetlo čelovky, ktoré sa na moje prekvapenie nečakane objavilo za mnou. Jej majiteľ mi ale v okamihu dýcha na chrbát a niečo na mňa kričí. Aha, chce uvolniť cestu, a už ma predbieha o kolo.
Našťastie to nie je Ďuro Pucher.

Som v cieli prvého kola, vyzliekam primaloftku. Myslím že už mi zima nebude... Na to, že ma všetci predbehli, ma celkom slušne pichá v pľúcach. Niekto hovorí, že dvaja to po prvom kole vzdali. Aha, takže posledný už nebudem, a pichanie trochu povolí...

Opäť zjazd po ceste, čelovka drží, je to v pohode. Doťahujem sa na nejakých ľudí, čo bojujú s lepením pásov. Bohužiaľ, sú to väčšinou ženy, tak si moc nepolepším. Šliape sa mi ale oveľa lepšie, než v prvom kole. Doriti, asi som nebol dobre rozcvičený, mal som na Kamzík vyraziť z mesta na pásoch a nie autom... Do kopca ešte niekoho obieham, pri zjazdoch si už dávam pozor. Nikto sa na mňa netlačí, nikoho už nemám šancu dostihnúť, tak si to až do cieľa celkom užívam.

Akurát, že o tom, ako to vypadalo na čele pretekov, musí napísať niekto iný....

Palo Tomka

...A AKO VIDELA PRETEKY SKIALPINISTKA - ZAČIATOČNÍČKA

„Budúci utorok pretekáme!“ - prebral ma z pracovnej agónie stručný e-mail od Juraja. Takémuto militaristickému pokynu sa nedá odolať, hlavne, keď ide o nočnú aktivitu a moje mesačné skúsenosti v Rakúsku treba
predviesť aj na Bratislavskom „svahu“. Prvá fáza – včas sa zaprezentovať, bola trochu ohrozená. Parkovacie podmienky boli presne také, aké som si pri vyrazení z garáže predstavovala. Detský skateboard, ktorý mi v kufri hrkal, nenahradí lavínovú lopatku, ktorú som po poslednej (4. akcii na pásoch) neuvážene nechala sušiť na byte. Napokon investícia do štvorkolky roztopila moje prvotné obavy, ale hladina adrenalínu už bola perfektne nastavená na blížiaci sa výkon. 
  
Napriek tomu, že medzi žubrienkami s aerodynamickými reprezentačnými dresmi som skončila na 5. mieste, celkové umiestnenie zodpovedalo nastavenej stratégii: Pri štarte sme sa (s Jurajom) držali vzadu (aby kamera nezachytila, ako si podávame ploskačku) a pri prípadnom páde nás lyžiarkami neudupali ambiciózni štartujúci.

Išli sme s Jurajom ako duo (aby som nepoblúdila) a moje pásy mi gentlemansky odniesol v jeho ruksaku. Malo to obrovskú kondičnú výhodu. Zapnúť si lyžu do 3 pokusov bol tiež mikrociel (na to ešte musím absolvovať pár tréningov aj na sucho). Prvé kolo sme poňali ako zoznamovacie s terénom, teamovo a bolo nesmierne romantické. Pod lanovkou sme všetci svietili ako Svätojánske mušky a hore nás hypnotizovala horná stanica lanovky ako vatra.
      
Pri zjazde v druhom kole som pochopila, čo sú to Skitraby (resp. ich rýchlostné vlastnosti som postrehla už v sobotu na Veitschi, keď mi v stope zavadzali lyžiari) a napriek nefixnutým lyžiarkam a trochu ľadovému terénu som v zákrute suverénne trhla 3 lyžiarov... Pod lanovkou som však zistila, že si nemám čo upnúť na lyže :-). Dlho som však na Jurka nečakala, dorazil, vytiahol pasy a šup ma hore svahom :-).

Keďže prvá línia už bola v cieli, nik mi nedýchal na krk, predo mnou v krátkom dohľade len jedna čelovka, tak som ju obišla a nabrala tempo, až mi bolo ľúto, že kopec končí a vítajú ma svetlá reflektorov...

Dala som si vytlačiť výsledky, číslo 5 ma príjemne potešilo a môj rok narodenia začínajúci v inom desaťročí svietil medzi tými 80 tkami.

Krátko na to dorazili geelkáči Šaňo, Juraj, Duco a Palo – ktorí vzorne reprezentovali geriatrov! Vynikajúca atmosféra - takú eufóriu človek nezíska ani po 10 tequilach :-).

Anna Streber

... A EŠTE ZOPÁR POSTREHOV OD GELA

Keďže neexistuje skialpinistický sprievodca po Kamzíku, odporúčam, aby si záujemcovia v lete niekoľkokrát trasu prešli (a hlavne my, členovia GLK), aby sme si ju zapamätali. Myslím, že to je dvakrát dole a dvakrát hore (aj keď zima má svoje nástrahy, hlavne môže byť všetko biele).

Výstupová trasa je jasná, smerom hore popod stĺpy lanovky. Je to trochu depresívne popod lanovku hore, ale organizátor zmiernil utrpenie tým, že zabezpečil, aby lanovka nepremávala – palec hore!

Veľmi sa mi páčilo, že už na štarte sa človek celkom dobrovoľne mohol rozhodnúť ako sa umiestni, hromadný štart to vcelku umožňuje. Ten, čo si zvolil prvé, či posledné miesto, to mal dosť jednoduché, ja som si svoju tridsiatusiedmu pozíciu musel poctivo odrátať a veru mal som čo robiť, aby som si ju udržal, lebo v tme sa mi pretekári strácali. Tu sa mi osvedčil mentálny tréning – stával som v tme oproti bielej stene, svietil čelovkou a sliepňal do tej bielej tmy. Pochvala  organizátorom za možnosť slobodného výberu poradia na výsledkovej listine!

Vidiac tých nadupancov som si povedal, že tieto preteky nebudú ani tak a kondícii, ako o psychickej odolnosti. Opakoval som si v duchu zopár viet ako:
“Boli aj rýchlejší a už sú tam...”
“Pomaly dlhšie zájdeš...”
“37..37..37…”
Hore strmým kopcom som si opakoval:
“Neplaš sa, pásy si si určite nalepil.”
A dole kopcom:
“Žiadna panika, keby dačo, zvládneš to aj bez pásov.”
Ináč organizácia podujatia bola vcelku vydarená - možno chýbalo trošku viacej  roztlieskávačiek.

Asi toľko v skratke.

Duco

Výsledky

muži
1. Matúš Vnenčák
2. Tomáš Flassik
3. Tomáš Glajza
34. Šaňo
36. Ďuro
37. Duco
43. Palo

ženy
1. Michaela Izakovičová
2. Barbara Škandíková
3. Zora Flassiková
5. Anička S.

kompletné výsledky