Máj 2014, San Vito lo Capo, Sicília.

Keď na jar 1943 pripravovali spojenci vylodenie na Sicílii, nadviazali kontakt s americkou vetvou miestnej mafie. Tá zabezpečila, že sa talianske jednotky určené na obranu ostrova vzdali bez boja, a Nemci zdrhli na pevninu. Tento osvedčený scenár sme zvolili aj my pri plánovaní  operácie “Tŕň medzi ružami 2.0“. 

Tŕň medzi ružami 2014...

Slovensko-sicílsky capo regime Alan vyrazil do San Vita lo Capo s predstihom, obsadil  tu niekoľko domov a výsadok zabezpečovaný priamou linkou Ryanairu z Bratislavy mohol začať. Ulice San Vita, kemp El Bahíra, ale predovšetkým útesy Salinella sa začiatkom mája začali plniť postavami a postavičkami, ktoré obvykle polihávajú na matracoch vo Vertigu. Jediný rozdiel oproti vylodeniu spojencov bol v tom, že pred nami žiadni Nemci neutekali.  

Zo zostavy minuloročnej úspešnej GLK akcie TŔŇ MEDZI RUŽAMI zostala iba Simona a mne sa naskytla príležitosť zopakovať si podobný mix, akurát v opačnom garde. Spolu so mnou totiž na Sicíliu smerovali aj Katka s Mirkou, víťazky môjho tajného konkurzu na rozšírenie fanklubu GLK a dodatočne som k nim priradil aj Aničku. Tá  síce konkurzom neprešla, lebo mi vo Vertigu vykala,  po odstránení tejto závažnej prekážky som však svoje rozhodnutie rád prehodnotil.  

Tieto fešné sympaťáčky spolu s Miškou vytvorili formáciu Quatro formaggi a hneď od začiatku sa s vervou pustili do lezenia. Baby doteraz toho na skalách veľa nenaliezli, akurát poctivo drtili čoraz ťažšie cesty na preglejke. Úžasné prostredie a skvelé skaly mali na ne blahodárny vplyv, takže už v prvý deň si vyliezli svoje najťažšie cesty na skale, až do 6b OS. Výrazne sa svojimi výkonmi na skalách aj v kuchyni prihlásili o členstvo v GLK fanklube, aj keď ja osobne by som sa oveľa radšej stal jediným členom ich fanklubu, bez možnosti ďalšieho rozšírenia.

Ani GLK čata výsadku sa vôbec neflákala – Alan sa definitívne presvedčil, že zlomená noha so šróbami drží lepšie než pred úrazom bez nich a Peťo G. v ďalšej životnej forme onsajtoval na čo siahol, až do 7a+. Moje cesty sa do žiadnych análov nezapísali, akurát občas ten môj pošteklili. A síce keď ma moje jugs of water (bandasky) nútili premýšlať, kde dopadnem, keď môj nežný a o 25 kg ľahší istič poletí k prvému nitu... Mojim cieľom bolo predovšetkým vyrovnať minuloročný výkon Ludka a Viktora (7 lezeckých dní na 7 dní pobytu) a toto som vďaka podpore tímu Quatro formaggi dokázal. 

Takže malá rekapitulácia na záver: V druhý májový týždeň sa po skalách, plážach a gelatériách San Vita lo Capo ponevieralo minimálne 25 indivíduí z Vertiga a jeho okolia. Myslím, že nás bolo ešte o niečo viac, ale niektorých som vôbec nestretol. Vyliezli sme kilometre ciest, zjedli 100 kíl zmrzliny, tonu cestovín a pizze, vypili 150 litrov vína, trochu sa  okúpali v mori (17°C), skrátka  užili si týždeň (niektorí aj dva) neskutočnej lezeckej pohody. Bol som v San Vite tretíkrát, tak si ešte dovolím pár dobrých rád pre GLKáčov, ktorí sa vyberú na Sicíliu OS:

- Pri šoférovaní nepoužívajte smerovky. Domáci vodiči ich nepoznajú, mohli by na neobvyklú situáciu reagovať zbrklo a spôsobiťdopravnú nehodu. 

- Pokiaľ na Sicílii  okrem lezenia plánujete aj baliť miestne temperamentné nosaté krásavice, je bezpodmienečne nutné oholiť si minimálne polovicu obočia (lepšie celé, a nové si nakresliť ceruzkou). Síce pre všetkých nesicílčanov budete vypadať ako idiot, ale súdiac podľa výzoru miestnych mládencov si tu bez toho ani neškrtnete (presnejší výraz som si nedovolil použiť, keď toto píšem je iba pol šiestej).

- V prípade, že cestujete v zmiešanej zostave, je oveľa lepšie zvoliť pomer 1 muž na 4 ženy, než naopak. Skúsil som oboje, a verte mi, rozdiel  je obrovský...

Palo