"Tento způsob zimy zdá se mi poněkud nešťastným...", asi podľa tejto Hrušínského repliky z filmu Rozmarné léto by sa dala charakterizovať uplynulá zima. Géelkáči sa pritom pustili do skialpovej sezóny s veľkou vervou. Už 1. decembra sa tréningovo predierali na Stuhleck.

S Tamarou po snehové šťastie na Schneeberg po piatykrát.

S veľkými očakávaniami sa potom o týždeň vybrali aj s kamarátmi, Majkou, Medveďom a Milanom prvý raz na Schneeberg. Možno sa cestou na vrchol pri kaplnke zabudli pomodliť, lebo snehu celý december, ani ďalšie mesiace, veľmi nepribúdalo. Pre zmenu sa ďalší víkend vybrali na Hohe Veitsch, ale ani tam ich počet vločiek neohúril. Pre bratislavskú sekciu tak zostal v blízkom okolí zjazdný napokon len ten Schneeberg, občas aj po trávach, akurát bystrický Geľo Rudo sa úškŕňal, keď pod chvíľou posielal ranné fotky zo zasnežených kopcov nad domom. Ranné výšľapy na Pánsky aj Selčiansky diel však napokon aj jemu túto zimu snehové vločky obmedzili. A tak častejšie smeroval do oblasti Ďumbiera. Bratislavskí Geľovia ešte provokovali Schneeberg novými lyžami, na pomoc si vzali aj ženušky, ale snežný kopec sa rozhodol túto zimu vysnežiť len jeden žľab, Wurzengraben. Poniektorí ho zdolali za zimu aj osemkrát. Duco a Juraj sa však nedali a presmerovali skialpové kroky do oboch Tatier. A dobre urobili: Medená dolina, sedlo pod Bradavicou, Železná brána, Litvorove sedlo, Baranie rohy, Rysy, Prielom, Priečne, Polský hrebeň, Kopské sedlo, Zadné Meďodoly, Končistá, kotol Malej bašty, severné žľaby na Chopku – všade tam a ešte všelikde inde túto zimu Geľovia v Tatrách boli. Juraj napokon prešiel šesťdňovú alpskú Haute Route zo Chamonix do Zermattu.
Keďže sa držíme hesla, čo absolvuje jeden Geľo, absolvujú všetci, naša skialpová sezóna dopadla napokon dobre. Leto sa nás môže pokojne vypytovať. Pýtajte sa aj vy.

Juraj