Tak som sa vybral na služobku do Švajčiarska a spojil som to so skialpovačkou v Pettneu - Skt. Allberg. Dedinka sa nachádza pár kilometrov pred tým dlhým tunelom, ktorý vedie do Švajcu. Asi 7 hodín jazdy autom z Bratislavy. Ubytoval som sa v penzióniku Bella Monte za slušnú cenu. Ráno som vyrazil z izby a hľadal možnosti ako prejsť diaľnicu, aby som sa dostal do kopcov vzdialených asi 1 km.

Hneď oproti penziónu sa dvíhala hora do výšky necelých 2800 metrov. Hľadal som líniu, kadiaľ by sa dalo vyšlapať. Aj som bol rozhodnutý vyraziť, ale bol som sám a riziko lavín som nevedel odhadnúť, tak som sa zameral na druhý kopec, ale aj tam to bol prúser, tak som sadol do auta a po piatich kilometroch som bol pod zjazdovkou. Zaplatil som parkovisko, našiel na zemi dve eurá, ktoré som poctivo odovzdal parkoviskovému majstrovi a vybral som sa naverím boha po opustenej časti ešte ľadovej zjazdovky.

Držal som sa bokom, aby som nezavadzal nadržaným lyžiarom, bol som z toho aj trochu nervózny či ma nejaká služba nezaženie, ale našťastie zo zjazdovky odbočila stopa do údolia, tak som sa vybral po nej.

Míňal som obrovské lavíništia a dumal, kto sa tam asi trtoší v nejakej ľadovej jaskynke, ale to zistia až v lete. Stopa viedla nádherným údolím pod obrovskými strminami. Stretol som prvých lyžiarov-freeriderov. Čudovali sa, že čo šlapem, keď sa tam dá dostať lanovkou. Tá je však z údolia neviditeľná a treba z nej urobiť dlhý traverz. Tak som si vyšlapal pokiaľ sa dalo, aby som lyžoval ešte nie v bahnitom snehu a aby som sa vyhol riziku poobedných lavín a samozrejme pokiaľ som vládal. Potom som ešte dal jednu jazdu už na zjazdovke, kde som došlapal. Boli tam pekné strminky medzi stromčekmi.

Večer som bol v penzióniku a dumal aký pekný začiatok služobnej cesty a záver lyžiarskej sezóny, ktorý si ešte zopáknem, keďže už viem čo a ako v tejto oblasti.

Červená pokiaľ som došiel, modrá odkiaľ sa rojili freerideri, zelená - plán na budúci rok.

Duco