Tento rok sme boli ja a Alan tí nešťastníci, na ktorých padol žreb zastupovať GLK na KalamárKAPe. Jedinou útechou bolo, že sme sa mohli prihlásiť do kategórie "Horskí vlci" so súčtom veku 100+. Príprava na preteky bola vynikajúca - socializácia, vysedávanie a očumovanie vo V1 a K2 nám pomohlo osvojiť si aspoň teoreticky správne engramy na andezit a stresy v práci boli zas výborná psychická príprava na pretekársku nervozitu. Ocenili to aj organizátori, ktorí nám už pri registrácii napísali na ruky konečné poradie, hoci sme sa registrovali prví a nemohli tušiť, či nepríde napr. Manolo s Kammerlanderom. Trochu sme znarvózneli, ked sa namiesto nich objavila Janka Lihocká so Stanom Glejdurom, najmä keď keď Stano vytiahol nové papuče, ktoré si na túto príležitosť kúpil.

 
Plagát Kalamárkap. / Peter v ceste Anarchia, 7+.

Ale to už začala prvá disciplína - krutý beh zo Stavaniska na Kalamárku. Mali sme vynikajúcu taktiku - nebežať. Nech sa všetci uštvú, my budeme odpočinutí liezť. Taktiku sme ale začali praktizovať až od polovice trasy, keď sme už nevládali, pretože dovtedy sme sa nechali strhnúť davovou psychózou. Druhú polovicu trate Alan kráčal, no takým dlhým krokom, že pohodlne predbiehal súperov. Ja som striedavo bežal, kráčal, poskakoval, funel, ale Alan mi unikal. V cieli som sa musel dlhšie vydýchať, našťastie sa to obišlo bez infúzky. Tú sme prijali po obojím teda pod Hornými skalami od súperov. Bola to nejaká jadranská päťdesiatdvojka a išla priamo do žíl.
Liezť sme začali na Horných s myšlienkou, že všetci sa nahrnú dole na vyhriatu skalu a my sa nebudeme musieť strápňovať pred početnými divákmi. Alan mal výbornú lezeckú sezónu, bol v skvelej forme a začal hneď zostra. Mal aj nejaké ambície na výkony, ale pribrzdili ho štyri neúspešné pokusy v Bambuse (9+/10-), tak sa potom už venoval cestám s "mojou" obťažnosťou. Keď sme to hore trochu počistili a do svalov napumpovali dostatok laktátu, na posledné dve hodiny sme sa presťahovali dolu, do areálu Diagonály. Poslednú cestu, Krikavu direkt, Alan doliezol dve minúty pred limitom.
Spoločenský záver sme si užili: prvé miesto a výhra v tombole potešili, guláš, pivko a koláče boli vynikajúce, posedenie s kamarátmi pri ohni príjemné. A všetko stihla aj Tamara, ktorej sa podarilo uniknúť pred medveďom keď bajkovala Podpoľanie.

Veľká vďaka patrí organizátorom za organizáciu a nášmu servisnému tímu pod vedením Viktora za fullservis. Ak dožijeme, tak možno aj na budúci rok...

Konečné výsledky sa snáď raz objavia aj na kalamarka.sk takže len stručne: V priebehu 6,5 hodiny sme vybehli hore, zresetovali sa a vyliezli sme obaja RP 2 x 6, 6 x 7, 8 x 7+, 2 x 8-

Peter