GLK    NOVINKY    AKCIE    ČLENOVIA    DISKUSIA    GALÉRIA    TAKÍ SME BOLI    GELO  
  index » takí sme boli   Vlado Linek © 2019 glk@glk.sk 19.09.2019  
TAKÍ SME BOLI
ZA JANOM BANKOM
12.06.2018 07:00 | 1001x | komentár: 2x

V našom krúžku vznikla ďalšia skupinka. Anjeli strážni.
V našich Nepísaných stanovách máme rôzne pravidlá, ktoré si aj tak nikto nepamätá, ale občas si na  jedno spomenieme. Vtedy keď prijímame nových členov. Podmienky sú len dve. Stačí byť z lezeckých  kruhov a o členstvo niekoho zo zakladajúcich členov požiadať. Formalitou je potom už len dodať nejakú fotku a rok narodenia aby sme ho vedeli správne zaradiť do skupiny. Prestup z nižšej skupiny do vyššej sa deje automaticky, po dovŕšení príslušného veku.
Ale dá sa z nášho krúžku vystúpiť? A ak áno, akým spôsobom? Zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by si spomenul, v ktorom článku Nepísaných stanov sa o tejto situácii nepíše.

Keď sme sa dozvedeli tú smutnú správu, že náš čestný člen Jano Banko opustil tento svet napadlo nás, či náhodou nechcel takýmto spôsobom vystúpiť aj z nášho krúžku. Ale že by to urobil takto tajne, bez predchádajúceho oznámenia, podpísanej žiadosti, bez súhlasu pecedu (ozaj, kto ním momentálne je?)? Nie, toto by Jano nikdy neurobil. Keď v šesťdesiatych rokoch emigroval do cudziny navždy ostal Slovákom. Ostáva v našich srdciach a mysliach aj teraz, keď emigroval do nadpozemských výšin. Vraj ho tam prijali do „Alpinistického Krúžku Anjelov Strážnych“, do sekcie  „Dohľad Nad GLK“. My predsa vieme, aký bol Jano srandista, vtipkár a výmyselník. Tak sme si dovolili na jeho počesť vytvoriť novú skupinku v našom krúžku - Anjeli strážni, teda pozemskú pobočku, ktorej Jano len chcel byť zakladateľom a priekopníkom.
Janko, poriadne na nás zhora dohliadaj, stráž nás a keď sa bude dať tak občas aj pomôž. Hlavne pri sólach na El Cape, v nejakých deväťáčkach v Alpách ale aj napríklad v zelenej dvadsaťpäťke vo Vertigu, ktorú už mesiac skúšame. Veď vieš ako to s nami  ide pomaly dolu vodou.
Vďaka za všetko.

Krásna spomienka na Jana Banka z klávesnice  Šaňa Luczyho:

JANO BANKO, nezabudnuteľný priateľ, športovec, spisovateľ a človek, 1937 - 2018

Život je nevyspytateľný. Nedá sa predvídať. Osud mi dožičil stretnúť Jana len raz a ostali sme  priateľmi až do smrti. Bolo to prvého mája 1967 vo Veľkej Studenej doline v Tatrách.  V doline sa konala boľševická slávnosť. Účasť na takýchto podujatiach bola nútená, kontrolovaná tajnými policajtami z ŠTB. Len ten, ktorý sa hral so svojou budúcnosťou a kariérou išiel do hôr. My, praví popradskí disidenti sme však boli na Zbojníckej chate. Medzi inými tam boli aj dvaja mládenci z Banskej Bystrice. Svitol krásny deň, ideálne horské počasie aj pre nás, lyžiarov.
Stúpame na Hranatú vežu. Predbehli nás dvaja doteraz neznámi mládenci, Bystričania. Jeden z nich, mladší a rýchlejší, na bežkách. Ach, povedal som mojej vtedajšej frajerke, to je alebo blázon, alebo znalec. Druhý bol na normálnych lyžiach. Za chvíľu vidíme dvojicu zjazdiť. Ten „bežec“ bol Gipsy Vlado Tatarka, ten s „obyčajnými“ lyžami Jano Banko. Bližšie sme sa zoznámili len v doline. Dokonca sme urobili aj „rodinnú fotku“ (s Janom, ale bohužiaľ bez Gipsyho), viď prílohu.
Na druhý deň ideme na Východnú Slavkovskú vežu. Aj s Janom. Cez Slavkovské sedlo. Na vrchole sme sa prezúvali z vibramiek do lyžiarskych topánok  (stúpacie pásy ani turistické lyžiarske viazania sme nemali, išlo sa s mačkami na nohách). Na vrchole Jano zabohuje. Má v batohu len jednu lyžiarsku topánku. Druhú zabudol na chate. Teda trebalo improvizovať. Jano s tým nemal problémy. Po krátkom čaše sme zjazdili, Jano s jednou lyžiarskou a  druhou lezeckou topánkou na nohách. Záhadným spôsobom to s viazaním držalo a fungovalo. Po tomto dni sme sa rozišli. Každý domov.

V roku 1968 bola politická situácia napätá. To mladší poznajú len z dejepisu. Československo bolo obsadené Sovietmi, vyhliadky na ďalší život boli neisté.  Niektorí ostali doma, vo vlasti, iní zase odišli za neznámou budúcnosťou do cudziny.  Mňa osud zavial do Švajčiarska, Jana do Mníchova. Ale o tom sme nevedeli. Po desiatkach rokoch mi zrazu prišiel e-mail napísaný perfektnou nemčinou, viď úryvok:

15. 3. 2010 „Zuerst  einen schönen Gruß aus München, es ist bestimmt zu viel verlangt, dass du dich an Begegnungen, die schon etwa 45 jahre zurück liegen, erinnern kannst. Ich bin Jano Banko und zusammen mit Vlado Tatarka…“

Správa od Jana. To bola pre mňa obrovská radosť, neskôr sme samozrejme korešpondovali po slovensky.
Jano, zubný technik s vlastnou firmou, ženatý, otec rodiny bol neobyčajne zanietený športovec. Jeho športová drahá začala už v rannej mladosti, keď behal na lyžiach a paralelne aj zjazdoval, závodne. To sú dnes disciplíny, ktoré nikto už nemôže a nechce kombinovať. Teda lyžovanie a hory mal Jano v krvi. V závodení na lyžiach mal ambície, nie vždy splnené, ale aj s veľmi dobrými výsledkami. Potom sa k tomu pridružilo lezenie s Gipsym. Ako sa Vlado Tatarka dostal k tejto prezývke ? Rád bivakoval a žil tzv. cigánskym kočovným životom. Potom mu to meno prischlo. Gipsy sa stal zažratým a nesmierne výkonným lezcom a lyžiarom. Táto mentalita vyhovovala Janovi a sledoval ho. Stále však tvrdil, zo skromnosti, že lezcom nikdy nebol, že bol len Gipsyho „sparingpartnerom“ (to označenie Gipsy rád používal, ale v súvislosti s inými lezcami). S Gipsym Jano však vyliezol veľké túry. Ja som Jana uistil a pokúšal uspokojiť s tým, že som sám bol tiež len sparingpartnerom Kriššáka, Orolína a iných mojich lezecky vyspelejších priateľov.
Ako veľmi charizmatická osoba sa Jano hneď na začiatku emigrácie dobre asimiloval  a nadviazal kontakty s nemeckými horolezcami. Medzi nimi si našiel mnohých priateľov. Pričom treba podotknúť, že Bavoráci sú veľmi svojrázni ľudia a nedôverujú „prisťahovalcom“ (Švajčiari tiež, to viem z vlastnej skúsenosti). Nie je ľahké nimi  byť ako cudzinec v krátkej dobe akceptovaný. Jano mal samozrejme výhodu, že pochádzal z nemecky hovoriacej rodiny a takto túto reč už pri príchode do Mníchova dobre ovládal. Sám môžem potvrdiť, že jeho neskoršie znalosti nemčiny boli výborné. Z vlastnej inicitívy mi preložil niektoré moje slovenské zážitky do nemčiny. Spomenúť musím aj Janove neobyčajné nadanie na písanie a sloh. Písal o svojich zážitkoch najviac s Gipsym, ale aj o iných osobnostiach a osobách, ktoré boli publikovane v časopise Jamesák-Horolezec a na internetovej stránke Vetroplach.
Pretekársky duch Jana neopustil, ale tento sa aj ďalej vyvíjal. Pustil sa do dlhých pretekov na bežeckých lyžiach, ktoré aj všetky úspešne absolvoval. Nebudem ich vymenovávať, lebo by som narobil plno pravopisných chýb v týchto cudzích slovách. Spomeniem len slávne preteky vo Švédsku, ktoré sú približne sto km dlhé. Podobné preteky sú aj v Alpách, v Dolomitoch, vo Švajci atď. Mal „nabehanú“ výbornú formu.
Priznal sa mi, že táto vášeň sa mu už v zrelom veku vyše 60 rokov stala osudnou. Po jednom, pretekárskym tempom absolvovanom súkromnov výstupe v Alpách dostal zrazu akútny srdcový problém. Nasledovala operácia, ktorá mu, podľa jeho údajov, zachránila život. Ale srdce ostalo „pokazené“, málo výkonné. S týmto handicapom musel Janko bojovať až do smrti. K tomu sa pridružili aj iné zdravotné problémy, spojené aj so starnutím. Ale oheň v srdci u Jana napriek všetkým prúserom nevyhasol. Zaujímal sa stále o hory a horské športy, aj keď sám musel často ostať pod nimi. Aj vzťah k jeho krajine pôvodu, k Slovensku ostal neporušený. Však vy Slováci (ja som už len ex-Slovák, mám len švajčiarsky pas) viete, že sa Jano zúčastňoval so zanietením aj Jamesáckych akcií.
S Jankom sme si vymenili spústu fotiek. Moje fotomontáže ho inšpirovali na koláže so mnou, napriek tomu, že sme sa desiatky rokov nevideli. Tak som sa pustil do roboty a vymenil som hlavy na viacerých fotkách. Niektoré z nich prikladám. Mali sme z toho veľkú srandu. Tak ako spieval slávny grécko-francúzsky chansonier Moustaki: „ ... celý život máme na to aby sme sa zabávali, celú smrť na to, aby sme odpočívali“. 

Cez maily som sa dozvedel veľa veci o jeho živote, aj takých, ktoré nesmiem publikovať, to som mu prisľúbil. To však dokresľuje jeho veľkorysú a otvorenú povahu. K tomu sa pridružili zážitky s Gipsym, s manželmi Zibrinovcami s lyžiarsko-pretekárskou „mafiou“ atď. Na jeho správy som sa vždy veľmi tešil. Bolo to pre mňa obohacujúce, pre penzistu, ktorý má tiež zdravotné problémy a nemôže „tak veľmi“ chodiť po horách.
Život mi nakoniec dožičil mať viac osobných kontaktov s jeho „odchovancom“ Gipsym ako s Janom. S ním sme si aj niečo vo Švajci a neskôr v Tatrách vyliezli. Aj keď ma neraz zjebal, že mu navrhujem príliš ľahké túry. Jeho výrok mi ostal zakotvený v kotrbe: „Do Švajcu som prišiel liezť a nie prechádzať sa.“ Len raz sa (náhodou) stalo, že som pri lezení s Gipsym musel prebrať vedenie, v mieste ktoré som naspamäť poznal, on však nie.
Čas  je neúprosný. Prišla chvíľa keď sa Jano s mailami odmlčal, sem tam sme si telefonovali, a sám sa priznal že to zdravotne ide s nim strmo dole kopcom. To som podľa jeho textov a hlasu aj vyrozumel. Ja vždy tvrdím, že nikto nežil zbytočne, ak zanechal pre tých čo na tejto zemi (ešte) ostali nejaké POSOLSTVO. Jano pre mňa takého pozitívne dedičstvo zanechal, preto žije v mojom srdci naďalej, aj keď túto krásnu zem už definitívne opustil.
Nakoniec niečo na zamyslenie: Sú ľudia, ktorí sa počas desaťročí pravidelne stretávajú (v našom prípade v skalách, horách, na lyžiach atď.) a pritom sa nestanú priateľmi. Ostanú len partnermi. Ich vzťahy sú vždy nezmenené, vlažné, ľahostajné. Ich spoločné akcie sú len prostriedkom pre dosiahnutia určitého cieľa. Interessen Gemeinschaft, sa tomu hovorí po nemecky. Žiadne priateľstvo, len hnanie sa za „vyšším“ cieľom, pre ktorý potrebujeme mať „dobrého“ partnera. 
Našťastie existuje aj opak, stačí jedno jediné náhodné stretnutie ako základ pre  celoživotné priateľstvo. Bez spoločných cieľov, len tak, lebo sme si sympatickí.

Alexander Luczy, Švajčiarsko
6. 6. 2018 Biel/Bienne




KOMENTÁR K ČLÁNKU

ZA JANOM BANKOM [12. 6. 2018 7:48:05] - reagovať

NAJNOVŠIA

  • ZA JANOM BANKOM [Igor Koller - 13. 6. 2018 7:55:52] - reagovať
    Chalani, Peťo, Šani, obrovská vďaka za tento príspevok. Jano bol jedinečný človek a Vy ste to jedinečne opísali. Keby bol Janko vedel, že založí a otvorí (s malou pomocou Peťa) novú skupinu v GLK. Povedané jeho rečou, posral by sa od radosti. Jaj, budeme spomínať a ešte aj písať, len jeho emaile by boli na hrubú knihu. Knihu života, srandy, nadhľadu, sily, optimizmu a neuveriteľnej bojovnosti prekonať nemožné veci. V tom si pre nás, Janko, nedosiahnuteľným vzorom!
VŠETKY

  • ZA JANOM BANKOM [Igor Koller - 13. 6. 2018 7:55:52] - reagovať
    Chalani, Peťo, Šani, obrovská vďaka za tento príspevok. Jano bol jedinečný človek a Vy ste to jedinečne opísali. Keby bol Janko vedel, že založí a otvorí (s malou pomocou Peťa) novú skupinu v GLK. Povedané jeho rečou, posral by sa od radosti. Jaj, budeme spomínať a ešte aj písať, len jeho emaile by boli na hrubú knihu. Knihu života, srandy, nadhľadu, sily, optimizmu a neuveriteľnej bojovnosti prekonať nemožné veci. V tom si pre nás, Janko, nedosiahnuteľným vzorom!

  • ZA JANOM BANKOM [Rudigert - 12. 6. 2018 15:43:38] - reagovať
    R.I.P



132230