Duco začal vydavať čudné zvuky, niečo ako krochkanie. Posunul som sa bližšie ku skale a začal som pozornejšie istiť. Potom si pre zmenu začal niečo nezrozumiteľne mumlať, čo znelo ako nádhera, krása, super, úžasné. Liezol ešte len prvú cestu a tak ma napadlo, že je v extáze z toho, že môže celý deň liezť a nemusí doma šoférovať fúrik.  Až keď som do tej cesty naliezol aj ja, došlo mi, že krochkal blahom z lezeckého zážitku.

Na víkend hlásili premenlivé počasie, ale v sobotu malo v Prigglitzi pršať až podvečer, tak sme to riskli. Paolo nám dal tip na „nové“ skalky v Raxoch. Vraj nemám ďaleko k Indiana Jonesovi, tak sme sa s Ducom zahrali na dobyvateľov strateného Červeného kameňa. Nebola to typická géelkácka akcia. Duco ráno nezaspal a prišiel presne, ako sme sa dohodli. Kafíčko a bagetky na pumpe a relatívne prázdny obchvat Viedne. Do Prigglitzu sme trafili a odtiaľ sme zablúdili len trikrát. Trochu sme zaváhali, iba keď sa Duco odvážil lámanou nemčinou osloviť miestneho farmára a spýtať sa na cestu. Spustil na nás reč svojho kmeňa, ktorú by mu nerozumel ani Goethe. Vôbec si nevšímal že máme východoeurópske EČV. Duco horlivo prikyvoval ale pochybujem, že so svojou stredoškolskou nemčinou niečo pochopil. Jediné čomu sme rozumeli, že nás posiela niekam úplne inam.  Veru, budú to mať tí imigranti v Rakúsku ťažké.
Nakoniec sme museli použiť priateľa Paola na telefóne, ktorý nám pomohol interpretovať intinerár v nemčine, stiahnutý z bergsteigen.com. Ale definitívne sme sa zorientovali až keď sme si odfotili mapy na tabuli v strede mestečka. Služby skoro ako u nás.
Našli sme tajomné údolie Obertal, žltá značka nás priviedla ku čarovnej kaplnke a tam sme ho uvideli: Bájny Červený kameň presvital medzi mohutnými borovicami. 
Kým v prvej ceste ešte Duco krochkal po slovensky, v ďalších sa už adaptoval do prostredia.  Po každom kroku zaznelo niečo ako gút, vunderbar, himel auf felsen, zér šén, kleterparadís, mit kajnen vorten bešríben a keď mu tieto prívlastky začali dochádzať v lezeckej eufórii vytiahol aj zvyšný stredoškolský arzenál: natúrlich, becíhungsvajze, irgendvo, jemand a ďalšie. Síce som netušil o čom melie, ale súhlasil som. Cestičky boli prudko leziteľné. Plazivé platničky pred zlaňákmi, previsnuté brušká v strede, začiatky neprehľadné ale chytové a lezenie celých 35m v každej ceste. A celý deň sme boli sami v peknom borovicom prostredí s výhľadom na zjazdovky Stuhlecku. Skončili sme v stave ktorý vo vertigovskom jazyku znamená niečo medzi „na šrot“ a „na kašu“.
Duco toľkokrát spomenul cez deň himmel, že nebesá nás vyslyšali a láskavo počkali kým dolezieme, pobalíme sa a spustili lejak na rozlúčku až keď sme prichádzali k autu.

Info
Základné informácie so zoznamom ciest sú na bergsteigen.com.
Rotensteinov je v miestnom okolí zrejme viac. Skalných veží vytŕča z lesov v okolí Prigglitzu niekoľko a rozrušený šedý vápenec odhaľuje žltočervené podložie. Klettergarten Rotenstein na mape nenájdete, je to asi len miestny lezecký názov. Netreba si mýliť s Rote Wandom, na ktorý odkazujú turistické značky.
Z Bratislavy je to po obchvate Viedne asi 160 km, len posledných pár kilometrov mimo diaľnice. Cez Prigglitz treba prejsť a pokračovať ďalej na Obertal. Pred Obertalom úzka asfaltka pokračuje aj priamo ale aj sa zatáča prudko doľava. Tam je malé prírodné parkovisko, kde je vhodné si nechať auto, lebo ďalej tých možností už nie je mnoho. Priama úzka afaltka pokračuje kúsok lesom, potom lúkami až k usadlosti. Za ňou sa mení na poľnú cestičku po lúke vedúcu k lesu, kde je dobre viditeľné žlté značenie. Na rázcestí zvážnic je postavená kaplnka Schedkapelle. 50m od kaplnky vpravo vedie zo zvážnice  doľava chodník k Rotensteinu, ktorý medzi borovicami presvitá už pri pohľade od kaplnky.
Od auta asi 20 minút do mierneho kopca.
Cestičky sú odistené rozumne aj keď info na webe hovorí čosi iné. Podľa rozostupov istení sa dá vytušiť obtiažnosť: keď sú blízko je to neklamný znak, že tam je kľúčové miesto cesty, pri väčších rozostupoch netreba podľahnúť panike a pohľadať skryté chyty a stupy.
Zo zoznamu ciest je jasné, že najlepšie si zalezú tí, ktorí už nejakú sedmičku alebo sedemplusku v Rakúsku skúsili. Hovorcu Rotensteinu môže robiť 35 m cestička Gedicht aus Stein – Báseň z kameňa. Jej názov je výstižný.

Pozor!
Horeuvedené informácie sú len pre úzky okruh priaznivcov GLK. Nieže tam odteraz budú každý víkend tiahnuť húfy paštikárov, budú vytvárať poradovníky v cestách, vyšmýkajú ich ako Pajštún a v ich veselom džavote zanikne spev lesných vtákov!

Peter