|
|
|
| Omyl. O pol druhej ráno ma Igor budí. Tak ako oceánsky jachtár v spánku vycíti zmenu, on má ten zmysel v stene. Za hranou steny sa blýska a počuť aj vzdialené hrmenie. Po piatich minútach chvatného hľadania čelovky všetko balíme a schovávame sa do goratexového vaku. V pravý čas. Búrka je blízko, ale stenu to chvalabohu míňa. Nie však lejak. Ten začal o druhej ráno. Schovaní a chránení pred dažďom sme ostali suchí, aj keď riadne stuhnutí od nehybného sedenia v úzkom priestore. |
|
