Ako sa géelkáči na Hrádku slnili, 20. 10. 2013

Dievčenský sprievod si kľakol k mape a po stručnom povele mužom: "Najneskôr 16.30 na parkovisku, aby Tamara stihla koncert skupiny Neřež," vyštartoval o 10.30 (v tíme ešte Zuzana a Dada) na 1345 metrov vysoký Vtáčnik. Nič sme teda neriešili a začali sa pomaly rozliezať. Na pripekajúcom slnku sme tempo nezvyšovali a v krátkych tričkách sme sa slnili.

 
Rudo to skúša ako Daidalos... a potom ako Ikaros. / Aj Peter si vyskúšal cestu bájnych antických letcov.

Rudovi však stále chýbal Duco, hoci s Viktorom začali Hrádocký andezit celkom poriadne drtiť. No ešte sme ani poriadne nedoliezli prvé cesty a Duco bol už tu. Zjavil sa znenazdajky akoby z neba spadol. V trojke udal Rudovi a Viktorovi nové tempo, len sa tak za nimi na skale prášilo. Rudo sa po dvoch cestách zachránil v dvojke s Peťom, a keď Viktor a Juraj doliezli ďalší prásk, čo pre zmenu natiahol Duco zase im, Viktor zavelil na nutný oddych. To už bol však Duco po tej lezeckej smršti dávno za horami, ako prišiel, tak sa bleskovo stratil. Zostávajúca štvorica si teda oddýchla a len tak-tak stihla vyliezť ešte po jednej ceste, aby boli v prikázanom čase pri autách. Tamara koncert stihla, vlastne vďaka Ducovi a jeho lezeckému tempu zvanom Rýchla smrť.

V zostave: Duco, Rudo, Peter, Viktor, Juraj
Sme vyliezli: MrMo, Daidalos a Ikaros, Picci Babbo, Kollerova, Dudel, Be-be-betónové stĺpiky
Foto: Ďuro a Peťo