GLK    NOVINKY    AKCIE    ČLENOVIA    DISKUSIA    GALÉRIA    TAKÍ SME BOLI    GELO  
  index » akcie   Vlado Linek © 2024 glk@glk.sk 28.03.2024  
AKCIE
PAJŠTÚNSKY BUDÍČEK 2016
12.05.2016 19:05 | 4432x | komentár: 0x

(matné spomienky priameho účastníka)

Pajštúnsky budíček patrí k najvýznamnejším svetovým súťažným lezeckým podujatiam, ktorému  sa vyrovná snáď len „Rock Masters“  v Arcu, „KalamárKAP“ na Detve, či „Plán B“ Jašterovej Lokomotívy. Dňa 16. 4. 2016 sa uskutočnil užneviemkoľkýktobysitopamätal ročník Budíčka, tentoraz pod taktovkou borinského oddielu CCC a HKF Bratislava.

 

Na preteky boli vyslaní aj dvaja členovia GLK - nešťastníci Peter a Kazo, ktorých vyžrebovali a ktorí si narýchlo nevedeli nájsť výhovorku, prečo sa nemôžu zúčastniť. Asistovala im Aňa z Fajnklubu GLK, ktorá im robila podporu a strážila ich životné funkcie, aby z prílišnej horlivosti neskončili na Rozptylovej lúke nad Borinkou skôr, než začnú samotné preteky. Anine pomocníčky Aida a Maxa mali zas na starosti nenápadným spôsobom zmenšiť rady potenciálnych konkurentov. Tých pohostinných oberali o jedlo a tým o potrebnú energiu k výkonu, pri lakomých dostali bojové mená Trhaj a Kusaj.
Súťažilo sa vo štvorhodinovom lezeckom maratóne, podľa obvyklých pravidiel, rozdelením do obtiažnostných kategórií „A“ (namakanci), „B“ (snaživci) a „C“(začiatočníci). Niektorí pretekári si ale dostatočne nenaštudovali propozície. V domnení, že v kategórii „A“ sa mohli liezť cesty obtiažnosti s označením 3a, 4a, 5a, atď až po 9a, v kategórii „B“ cesty označené 3b až po 9b a analogicky v kategórii „C“ cesty od 3c až po 9c, sa začiatočníci pokúšali napríklad o OS prelez cesty „Už naozaj priamo“ (7b+/7c).  Viacerým sa to aj podarilo, ale bohužiaľ ich výstupy neboli uznané za platné. Nikto ich totiž neupozornil, že k zlaňáku treba liezť naozaj priamo zospodu a nie zísť priamo zhora z hradnej lúky.
Organizátori sa snažili prekvapiť aj viacerými novinkami. Prichystali niekoľko úplne nových ciest, takže o ozajstné onsajty nebola núdza.  Ak sa niekomu zdalo, že potenciál Pajštúnskeho brala z hľadiska tvorby ciest je už vyčerpaný, tak sa nemýlil. Áno je. Ale len do šírky.
Aké poklady  sa skrývajú pod zemou sa rozhodol objaviť jednočlenný Bratislavský odkopávací spolok „Odkopaj a lez“. Pod vedením lídra Ľuba M., držiteľa Zlatého čakana (Stanleyho pohára v odkopávaní) za rok 2015, odhalil nové skvosty tejto jedinečnej lokality. Keďže Ľubovi stále nedorástol ďalší pár rúk potrebný na paralelnú prevádzku (zároveň kopať čakanom aj odhadzovať lopatou) zostal len pri sériovej – najprv si odkopať, potom odhadzovať. Preto sa mu nepodarilo obnažiť bralo tak, aby sa do ciest dalo nastupovať už z dediny.  Pod cestami vykopal zatiaľ len jamy s rôznou hĺbkou – niektoré jednodĺžkové, niektoré viacdĺžkové. Nástupy do týchto ciest začínali ako vo Verdone, zlaňovaním.
Účastníkom pretekov nevadili ani drobné nedostatky, ktoré sa pri tom vyskytli. Do niektorých ciest sa nastupovalo až v podzemnom Karpatskom krase takže sa občas do cesty priplietol aj nejaký jaskyniar. Niektoré viacdĺžky nestihol Kazo odistiť, preto cesty pripomínali skôr Kalamárku – prvý borhák po päťdesiatich metroch. Inde sa príroda s lezcami zákerne zahrala. Ak si chcel pretekár zaknihovať poctivú štvorku napr. Kluvánkov komín, musel vyliezť v jame pod ňou najprv dve dĺžky za 8+.
Ďalšou z noviniek - prvý krát na Slovensku a možno aj vo vesmíre malo byť  osadenie outdoorových samoistov do všetkých takmer 100 štandov. Napriek veľkej snahe sa tento skvelý nápad nepodarilo zrealizovať. Proti boli najmä pamiatkári, ktorí tvrdili, že sa nikde nedochovali historické materiály, že by samoisty mohli byť  pôvodnou výbavou stredovekých hradov. Asi zabudli, že predsa už Turci pri dobývaní Beckova využívali samoisty aby sa ľahšie dostali do hradu, veď od čoho by to beckovské bralo bolo také vyšmýkané.  Na námietku historikov, že v stredoveku ešte neboli známe účinky magnetizmu bol pamiatkárom doručený certifikát, že samoisty Perfect Descent od firmy ThinkBigger na rozdiel od TruBlue nie sú magnetické ale mechanické a na ich vývoji sa podieľal sám Leonardo da Vinci. Pod ťarchou týchto faktov  boli pamiatkári ochotní dať súhlas, ale len v prípade, že samoisty budú v barokovom vyhotovení. Toto sa žiaľ americkým vedcom a vývojárom dosiaľ nepodarilo vyriešiť. Problémy im robí najmä bohatá zlatá a mramorová štukatúra navíjacieho lana, ktoré síce spĺňa dojem barokovej pompéznosti, ale navíjanie nefunguje.
Nesúhlasné stanovisko vydal aj miestny spolok Ochrancov prírody. V stanovisku uvádzal v celku rozumné argumenty, že tak, ako si ľudia vychovali kontajnerové medvede zlým skladovaním odpadkov blízko lesa, môžu v Karpatoch zmutovať medvede na lezecké tým, že sa im umožní pomocou samoistov bezpečne vyliezť na hornú lúku a obťažovať turistov pri pikniku. Na obmäkčenie ochranárov nepomohli ani argumenty, že medvede si predsa nevedia obliecť sedák a že samoisty budú osadené špeciálnymi šróbovacími karabínami, na ktoré je potrebná vysoká škola. Vraj „medvede nie sú zas až také blbé“.
Úplne nevyšiel ani nápad pomaľovať všetky chyty a stupy podľa vzoru z umelých stien. Rozvoj preglejok totiž spôsobil, že dnešní lezci sa nevedia na skale orientovať. Nechápu ako mohol staviteľ ciest vytvoriť všetky cesty len zo šedých chytov.  Samozrejme, nejaké pokusy s označovaním už v minulosti boli, o čom svedčia názvy „Žltá stienka“, či „Čierny previs“.
Organizátori však tušili, že toto bude tvrdý oriešok. Cesty na Pajštúne sú totiž nahusto vedľa seba a skoro každá cesta má aj niekoľko variantov. Mnohé chyty a stupy sa používajú spoločné z vedľajších ciest. Niekto lezie kľúčový problém zľava iný sprava, dlhým stačí menej chytov. Názory na označovanie rozdelili organizátorov do štyroch táborov. Problém bol, že organizátori boli len dvaja. Prvý tábor (ekotalibanci) bol proti akémukoľvek označovaniu, druhý (ekoanarchisti) chcel všetko označovať farbami ako na umeline, tretí (ekonzervatívci) chcel označovať len tradičnou šedou farbou, čím by sa ale nič nevyriešilo. Nakoniec po dlhých diskusiách, ruš(č)nej výmene názorov a po ošetrení na pohotovosti sa organizátori dohodli na variante, ktorý zastával štvrtý tábor (ekorealisti). Chyty a stupy v jednotlivých cestách prácne vydrolili, vyšmýkali a zamastili, čím výrazne pomohli pretekárom k jednoznačnej orientácii. Nadšenie, ktoré takéto riešenie na pretekoch vyvolalo, vnuklo organizátorom myšlienku, že túto metódu si nechajú patentovať a pokúsia sa ju rozšíriť nielen do slovenských ale aj do svetových oblastí.
Samotné preteky sa niesli v družnom duchu a príjemej atmosfére. Tlak vzduchu nad hladinou mora bol 1025 hPa, izobara bola niekde nad Azormi a pofukoval  mierny juhovýchodný vánok 70 km/h. Vysoká účasť vyžadovala vydávanie miesteniek na poradie v jednotlivých cestách. Študenti a seniori do 99 rokov ich mali zadarmo. Storoční pretekári mali automatickú prednosť a úctu k týmto pretekárom organizátori  vyjadrili aj tým, že nemuseli liezť len štyri hodiny, mohli aj desať.
Zástupcovia GLK nastupovali do pretekov s heslom: „Nie je podstatné vyhrať, ale prežiť tú hanbu“. Štvorhodinový lezecký maratón absolvovali bez náznaku koronárneho syndrómu a následnú  gulášovú afterpárty na Chate pod Vrchom bez nálezu na žalúdku.
V kategórii „A“ skončili druhí za nedostižnou dvojicou KK - TH8. Ako sa neskôr  ukázalo, nespravodlivo. Na pretekoch boli síce antidopingoví komisári, ale zameriavali sa len na chemický doping (na rozdiel od cyklistiky, kde začína šarapatiť technický doping v podobe skrytých motorčekov a batérií v rámoch súťažných strojov). Fotografie z vyhlasovania výsledkov však jasne ukazujú, že víťazní pretekári sú buď a) mimozemšťania, b) Vesmírni ľudia Aštara Šerana, alebo c) jednoducho používali nedovolené technické prostriedky. Cé je správne. Ako vidno, v honbe za úspechom sa niektorí športovci a ich týmy neštítia vytvárať nové metódy dopingu. V tomto prípade softvérový. Špeciálne vyvinutá aplikácia „Paystoon Alarm Clock ver.2016“ preprogramovala schopnosti pretekárov na úroveň  „Terminátor vs Robocop“ a umožnila im nadadamoondrovské výkony. Po zhliadnutí fotografií sa k inkriminovaným skutočnostiam vyjadril aj Gelo, medzinárodne uznávaný odborník na doping (špecializácia – tekutý, 52% a viac): „Alarmklok v tejto verzii na Windowse? Keby aspoň na Linuxe. Nechcem si predstaviť ten Fatal Error v kľúčovom kroku.Tí chalani sú buď absolútni hazardéri alebo šialenci.“
Ako to nakoniec dopadlo a aké boli konečné výsledky si musíte niekde vygúgliť.

Peter Peťo Pedrotti




KOMENTÁR K ČLÁNKU

PAJŠTÚNSKY BUDÍČEK 2016 [12. 5. 2016 19:06:40] - reagovať


233285